Čistota. Pol života ???

Autor: Marko Havaš | 11.5.2011 o 14:30 | (upravené 11.5.2011 o 14:39) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1550x

Ako vám už prezrádza tento obligátny nadpis , v tomto článku sa zamyslím nad čistotou spoločných priestorov a okolia GJGT. Nedá mi , aby som opäť nezačal obšírnejšie. Budova nášho gymnázia totiž vyzerá bez pardonu otrasne, a už betónové parkovisko, ktoré bolo predmetom nejedného konfliktu, vám dáva vedieť, že vstupujete do komplexu, ktorý má najlepšie roky za sebou...

Niet divu, veď naša škola má už takmer 35 rokov, a vďaka prevratným budovateľským technológiám vtedajšej doby bola už vtedy jej konštrukcia stará a nevyhovujúca. ,,Citlivo" zakomponovaná učiteľská vrátnica s priam pekelnou kombináciou skla a plastu zase slúži ako príklad spojenia starých mravov s novými, v tomto prípade zrejme socialistického prúdu s mečiarovským staviteľským ,,boomom" 90. rokov.

Po prechode žiackou vrátnicou (naprosto otravné, zbytočné a s porušovaním zákona o ochrane osobnosti hraničiace PÍÍÍÍP je samozrejmosťou) sa vám naskytne pohľad na celkom udržiavanú chodbu. Áno, spoločné priestory sa vďaka vysokej frekventovanosti a prítomnosti profesorov tešia čistote a poriadku. Navyše, strohé prostredie aspoň čiastočne kompenzujú originálne plastožrúty ako dôkaz toho, že recyklovať sa dá aj s humorom. Ehm. Ako je to však s triedami a učebňami ??? Počas bežného vyučovacieho týždňa som mal možnosť navštíviť niekoľko tried a učební, a v KAŽDEJ som našiel väčší či menší neporiadok... Nie, nemám na mysli plagáty s preambulou ústavy (živý dôkaz toho, že láska ide cez žalúdok a vlastenectvo cez tendre), ale plastové fľaše všetkých farieb aj veľkostí, rozhádzané chrumky, servítky a sáčky, obaly z bagiet, obaly zo sendvičov, obaly z keksíkov, obaly z obalov a tak podobne. O ,,gučiach" starých žuvačiek (niektoré z nich si iste pamätajú ešte rok '89), ktoré sa vyskytujú pod lavicami, radšej pomlčím.

Čo sa týka prejavov ,,umenia" na laviciach, panujú na škole protichodné názory. Osobne si myslím, že pokiaľ sa na laviciach vyskytujú len ťaháky, ktoré potom ich autor zmaže, a nie bojové heslá typu ,,Punk is not dead"; ,,Rytmus je kráľ" alebo ,,Rytmus je ko..." je to v poriadku. Úplne totiž chápem, že čisté, nanovo natreté lavice priam nútia nenaučených umelcov prejaviť sa. Osobné odkazy typu ,,Jurko má veľkú životnú poistku, nedáme ho dole ???" alebo ,,Mirka ich má ozaj malé..." či ,,Mirka ich nemôže mať malé, veď používa Shaumu !" ponechávam bez komentára.

Čo je však príčinou toho, že sa niektorí z nás v cudzom prostredí správajú ako z reťaze odtrhnuté prasce, ktoré nenechajú kameň na kameni ??? Príčinu netreba hľadať nikde inde, než vo výchove. Naša slovenská nátura v sebe nesie typický rys, ktorého prejavy vidno úplne všade. Na každej verejnej komunikácii, v každej verejnej nemocnici, škole, či úradnej budove.  Postsocialistické dogmy (áno, je síce pravda, že som v období totality nežil, no jej katastrofálne dopady na našu spoločnosť nevidí len slepý), tak typické práve pre Slovensko, nám nanucujú 2 modely správania sa.... Tým prvým je práca na pol plynu, taká príznačná práve práve pre naše úrady, školy či nemocnice. Chvalabohu, týmto modelom sa na Slovensku ešte stále neriadia úplne všetci, a preto máme na úradoch či na školách ešte stále aspoň nejaké to percento schopných ľudí, ktorí vedia, čo robia... Druhým modelom je čo najmenej ohľaduplné správanie sa ku svojmu okoliu. Presne podľa hesla ,,Keď mi zdochne koza, nech zdochne aj susedovi" sa drvivá väčšina z nás správa naprosto bezohľadne voči všetkému, čo nie je naše. Keď v podobnom duchu vychovávame naše deti, nemôžeme sa čudovať ani prejavom bordelárstva či dokonca vandalizmu na ihriskách, sídliskách či školách. Koniec koncov, urobte si exkurziu po tej našej a dáte mi za pravdu. Dokonalé riešenie tohto problému neexistuje, pretože tak ako je hlúpe chcieť po profesoroch, aby takýmto študentom robili v škole ,,policajtov" a kontrolovali každý ich krok, je rovnako hlúpe chcieť po rodičoch, aby sa namiesto práce začali venovať svojim deťom.

 

Tento článok bol upravený pre štandard študentského časopisu G-life, ktorý vydáva Gymnázium J.G. Tajovského v Banskej Bystrici. Ako vidíte, neobsahuje ani stopu sentimentu, kritiky či humoru.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?