Paríž podľa plánu - časť prvá

Autor: Marko Havaš | 12.6.2011 o 16:14 | (upravené 12.6.2011 o 18:25) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  538x

,,Bohááá, Paríž! " takáto bola reakcia väčšiny spolužiakov, keď konečne nastal ten vytúžený, dlho očakávaný dátum. Dostali sme totiž šancu za celkom primeraných  215 eur spoznať Paríž so všetkými jeho krásami aj nástrahami, a to všetko za štyri dni. Navyše, okrem bezbožného utrácania desiatok eur na ,,značkové" suveníry či kvalitnú stravu (košíček malín za 4,80) sme dostali možnosť spoznať pamätihodnosti a kultúru mesta a zvyky Parížanov, medzi ktoré určite patrí ranné kávičkovanie a oddanosť galskému kohútovi (na vlajke i na pekáči).

Aby som sa držal hlúpeho nadpisu, ktorý som si pred pár minútami zvolil, budem vždy pred jednotlivým dňom uvádzať oficiálne znenie programu tak, ako sme ho dostali my študenti na papieri...

2.6.2011 - odchod z Banskej Bystrice o 13 hod. z pred GJGT.


Čo k tomu dodať ??? Snáď len, že dochvíľnosť šoférov bola značne nedochvíľna..... O jednej totiž na parkovisku nebolo o nejakom autobuse ani chýru, ani slychu... Osadenstvo betónového podložia tvorili len zmetení rodičia pobehujúci sem a tam, márne hľadajúci nejaké vysvetlenie či aspoň upokojenie v podobe teplého slova z úst profesorského zboru, ktorý by ich uistil, že sa naozaj svojej ratolesti na pár dní zbavia. Odvoz prišiel po 13:30, a pokiaľ ma pamäť neklame, išlo o starší Irisbus... Po naložení kufrov sme mali možnosť spoznať sa s delegátom, ktorému v momente prischla prezývka ,,Červená Karkulka". Nepýtajte sa ma prečo...

Cesta bola mimoriadne zdĺhavá a náročná, hlavne pre dievčatá, ktoré sa počas každej prestávky, ktorá sa konala raz za tri hodiny, museli nanovo namaľovať a umyť si zuby. Týmto som vyriešil záhadu dlhých radov pred dámskymi toaletami... Každopádne, čím sme boli bližšie vytúženému Parížu, tým sa úroveň záchodov i ciest zvyšovala. Čo na tom, že sa už po deviatich hodinách cesty na nepohodlnom sedadle cítite ako dôchodca s tromi bajpasmi, keď vás na nemeckej benzínke rozveselí samočistiaca záchodová misa ???     

3.6.2011 - príchod do Paríža cca 9 hod. Prehliadka v smere Place de la Concorde s Obeliskom, kostol Saint-Madeleine, parfuméria Fragonard, Olympia, Opera so vstupom do foyer, Place de la Vendome, ulica Rivoli + prestávka na obed, Les Jardins des Tuilleres + Carrousel, Le Louvre - cca 3hod. prehliadka, Hôtel de Ville, Cente de Georges de Pompidou. Vo večerných hodínách príchod do hotela Premiere Classe vzdialeného od Paríža cca 20 km.

Začalo svitať, a my sme prekročili hranice Francúzska. Vidiecku krajinu, o čosi štýlovejšiu než tú s osadami na Slovensku, čoskoro vystriedali prvé historické budovy Paríža. Aký som bol prekvapený, keď som zistil, že predmestie Paríža tvoria socialistické paneláky á la Petržalka, akurát o niečo vyššie. Chvalabohu, že sme sa o pár minút presunuli bližšie k centru, kde už boli všetky budovy čisté, všetky autá drahé a všetci ľudia usmiati. Vystúpili sme na Námestí Svornosti, kde sa na nás vyrútili počerní občania zrejme alžírskeho pôvodu, ktorí nám ponúkali Eiffelovky snáď všetkých rozmerov, či šatky utkané pod čižmou útlaku. ,,Odin za euro, 3 za euro, 5 za euro???" záležalo len na tom, ako dôrazne ste dokázali vyjednávať. Mimochodom, už počas cesty neustále cvakali fotoaparáty v hodnote aspoň 300 eur, aby sa po návrate na Slovensko mohol facebook zaplniť tisíckami nezaostrených, prepálených, prípadne zle nakomponovaných fotografíí typu ,,Ja a Eiffelovka", ,,Ja a Obelisk", ,,Ja a Alžírčan" atď.... Podobný šok v podobe cvakania desiatok bleskov zažilo aj Námestie Svornosti, no to už na nás kývala svojou šiltovkou Červená Karkulka a my sme sa posunuli ďalej. Parfuméria Fragonard ma očarila svojimi stiesnenými priestormi, hodnými Ľudovíta X-tého... V časti, kde ste si mohli kúpiť nejaký ten parfum kúpiť, som si pripadal ako na Miletičovej ulici. Čulý ruch, vôňa čínskych voňaviek a desiatky Vietnamcov... Ehm. Do foyer Opery sme bohužiaľ pre prebiehajúcu rekonštrukciu nevstúpili, a aj ,,obedová prestávka" sa vytratila kamsi do neznáma...

Nasledovalo pre jedného úžasné, pre druhého ohromujúce, a pre mňa mimoriadne nudné a ubíjajúce Le Louvre... Možno som už príliš citovo vyprahnutý, možno mi už na mozog udrela všeobecná dekadencia umenia korunovaná vysielaním Šeherezády a konzumáciou rafinovaného cukru, no všetky exponáty v Louvri mi pripadali na jedno kopyto. Iste, nikdy som nebol znalcom umenia, a okrem pár výnimiek (Campbellova Polievka, ,,Tie hodinky" od Dalího či Bar vo Folies-Bergére) ma žiadny obraz či socha nedokážu zvlášť zaujať... Dokonca aj samotná Mona Lisa pre mňa stratila punc čarovna v momente, keď sa niekto v jej blízkosti povracal. Zrejme nedokázal stráviť toľko umenia pohromade...

Vyčerpaní mnohohodinovým cestovaním a následným putovaním po Paríži sme v noci dorazili do ,,hotela" ktorý však vôbec nepatril do siete Premiere Classe. Prečo ??? Je tu niekoľko možností: Zem sa vychýlila zo svojej osi, nastala zmena v časopriestore alebo, čo je najmenej pravdepodobné, sa profesorkám podarilo na poslednú chvíľu vyjednať pre určitých ľudí čo najprijateľnejšiu cenu. V ,,hoteli" sme našťastie len prespávali, nakoľko nič iné by sa tam ani nedalo robiť. Teraz, keď som doma, si užívam kráľovské rozmery svojej neprerobenej kúpeľne, nakoľko 6 metrov štvorcových pre dve osoby nie je práve najvhodnejší priestor pre život. O francúzskych miniizbách som už počul, no keď sa v kúpeľni po vykonaní potreby nemôžete poriadne poutierať, pretože rukou udierate do umývadla, nie je všetko v poriadku....

4.6.2011 - po petit déjeuner v hoteli odchod smer Versailles. Vychutnáme si atmosféru rybieho trhu. Potom navštívime najväčší zámocký komplex Versailles + záhrady so spievajúcimi fontánami. Poobede navštívime La defense - mesto tretieho tisícročia, Grande Arche, mrakodrapy, unikátna architekrúra + návšteva obchodného centra - cca 2 hod. Večer plavba po Seiny.

Ránu dominovali typické, výdatné francúzske raňajky korunované puncom slovenskej kultúry (všetci si so sebou brali čo najviac vaničiek s Nutellou, medom či lekvárom, veď je to zadarmo :-) ). Môj výber tvoril kelímok s veľmi chutným pomarančovým džúsom, šálka horúcej čokolády, bageta a croissant s poriadnou dávkou Nutelly. Dodnes nerozumiem, ako môj citlivý žalúdok zvládol taký obrovský dávku cukru naraz, no v pohode som sa zdvihol od stola a nastúpil do (teraz už včas) prichádzajúceho autobusu.

Len ako sme sa priblížili ku Versailles, zažil som prvýkrát parížsky ,,wow" efekt... Uličky s obchodíkmi, predražené kaviarničky s usmievavými pánmi čítajúcimi noviny či pekárne predávajúce mafiny po 4,60 ma chytili za srdce. O čo väčšie bolo moje nadšenie, keď som prvý raz uvidel Versailleský zámok v celej jeho kráse. Vskutku nádherný, megalomanský komplex ma skrátka dostal... Ťažko vyčísliť cenu práce na tomto skvoste... Po výstupe z autobusu sa na nás doslova vyrojila skupina asi 30 Alžírčanov, Maročanov a iných -čanov, znova predávajúcich Eiffelovky. Ich výrobné náklady (tých Eiffeloviek, nie černochov) museli byť veľmi nízke, priam nulové, nakoľko ste pri vhodnej taktike získali aj 9 takýchto kľúčeniek nevalnej kvality za jediné euro... Presunuli sme sa na trhy, ktoré ani zďaleka neboli len ,,rybacie".... Množstvo vín, mäsa, ovocia, zeleniny či korenín od výmyslu sveta, všetko nádherne čerstvé a vkusne nadekorované... Urobil som si radosť a kúpil som si maliny. Musím povedať, že chutnejšie som ešte nejedol, a vzhľadom k tomu, že teraz nesedím na záchode s krvácavými hnačkami, nevyskytla sa na nich známa uhorková/klíčková baktéria...     

POKRAČOVANIE NABUDÚCE (ak si chcete prečítať, ako ma zaujali majestátne Versailleské záhrady, cinter Otca Lachaisa, Invalidovňa, tmavá, bohom zabudnutá katedrála Notre-Dame, štipľavo erotický Montmartre, Víťazný oblúk či trademarková Eiffelova veža...)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?