Moje oholenia

Autor: Marko Havaš | 15.6.2011 o 13:48 | (upravené 15.6.2011 o 14:02) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  254x

Daniel bol mestský holič. Dlhé roky chodievali za ním ľudia mladí i starí. Muži tuční i chudí, dievčatá pekné i rozkysnuté. Či už k nemu prišiel uhladený starý pán s eleganciou Angličana, či mužatka s fúzikmi z východného bloku, každému bol ochotný vyhovieť...

Dokonca ho navštevoval aj jeden bobor, syn prominentnej lekárskej dvojice, známy svojím arogantným správaním a neokrôchanými spôsobmi. Daniel sa však nedištancoval ani od neho. Mal v sebe veľa úcty ku všetkému živému i mŕtvemu, a tak jeho klientelu tvorili aj zombie či manželia Mojsejovci.

K životu mu dlhých deväť rokov nechýbalo nič podstatné. Všetok svoj plat investoval do kúpy a tuningu trojkoliek, v tom čase najrýchlejších dopravných prostriedkov široko-ďaleko. Každý jeden kúsok s maximálnym citom nastriekal, vyhladil a naolejoval, sťaby to bola Belizejská prostitútka....

Žil pokojným životom, a zdalo sa, že mu nič nezabráni v nedožití sa dôchodku, no zrazu prišiel zlom !!! Nastala celosvetová revolta, známejšia pod názvom ,,Povstanie opíc" a všetci holiči boli násilne preskupení do družstiev, kde museli strihať fúzy socialistických inšpicientov. Dlhé roky lopotenia Danielovi neuľahčovali ani zádrapčiví kolegovia, ktorí robili všetko pre to, aby bol Daniel presunutý do oddelenia ondulácie ohanbí.

Daniel však bol Slovák od kosti, (nie nejaký maďarský šovinista) a statočne čelil osudu. Po pár mesiacoch sa mu zazdalo, že slnko nakoniec predsa len zasvieti... Spoznal sa totiž s Mariánom, kaderníkom z nižného konca Vlásovej, ktorý bol čestný a statočný muž. Ako by povedal Lenin, 12-hodinové šichty strávené s priateľom sa vám javia ako 10-hodinové, a tak v neveselej budúcnosti videl (Daniel, nie Lenin) aspoň svetielko nádeje...

Dlhé prestávky medzi holeniami trávili rozhovormi o štrikovaní a používaní správneho tužidla na ten-ktorý typ vlasov, a ich priateľstvo sa utužovalo. Keď to už bol takmer rok, bolo ich spoločné puto pevnejšie než pohlavný úd vyslúžilého pornoherca. Marián dokonca Danielovi podaroval nádhernú, z dreva vyrezávanú trojkolku aj s venovaním. Vtedy bol Daniel taký dojatý, že sa podujal testovať nové plienky proti inkontinencii. Napriek denno-dennej lopote a bedačeniu za 3,50 na hodinu bol Daniel konečne štastný. Priateľstvo je totiž po peniazoch druhá najkrajšia vec, ktorá na tomto svete existuje...

Aj nadriadení sa umúdrili, a presunuli Daniela aj Mariána do oddelenia Podpazušných chĺpkov a spotničiek v miestnom fitnesscentre. Oproti klasickému holeniu v družstvách malo fitko tú výhodu, že v rámci vernostného programu dostali holiči vstup do spŕch zdarma... Tam si mohli dokonale naštudovať anatómiu ľudského tela i jednotlivých chlpov, a tak lepšie vykonávať svoju prácu. Navyše, pohľad na statných cvičencov v spotených trikotoch nenechal žiadnu ženu chladnú, a tak počas práce nebola našim holičom zima... Svet bol opäť raz krásny a Daniel pomaly zahadzoval myšlienky na samovraždu, ktoré prvý raz dostal po sledovaní Šeherezády...

Bohužiaľ, Marián mával svoje stavy, počas ktorých bol koketný viac ako rumunská predavačka jabĺk... Čoraz viac mu padal do oka fitness tréner Hruška, ktorý sa rád vystatoval svojou statnou figúrou. Ako prichádzalo leto, šichty sa skracovali..., a Mariána bolo čoraz viac a viac vidieť v náručí Hrušku, ktorý mal aj svoje neresti v podobe fajčenia cigariet a pitia brzdovej kvapaliny... Na začiatku to Daniel bral s humorom, aj si Mariána doberal, no postupom času to prestalo byť smiešne... Postupne nastali hádky, plač. Lietali taniere i trojkolky. Konflikty sa stupňovali a priateľstvo postupne upadalo do hlbín stereometrie...

Danielovi to bolo ľúto, často aj verejne plakával, za čo sa stal terčom posmechu u starších ľudí... Upadal do depresie, no Marián sa ho dookola pýtal, čo vlastne rieši a že nech si najskôr odprace sneh pred vlastným autom... V Danielovi to vrelo, a jeho svalnaté vyholené telo len čakalo na nejaký spúšťač rozbušky utkanej zo strachu a hnevu...

Tento moment nastal, keď sa k nemu Marián na podnikovom výlete správal ako k cudziemu. Ako keby ich fúzy nemali spoločný rasový a sociálny pôvod... Akoby vôbec neholili tie isté brady socialistických inšpicientov... Ani počas lovu sŕn nekráčali svorne vedľa seba ako kedysi... Daniel mu márne dohováral, že má depresiu a potrebuje vyjadriť svoje city, Marián len ľahostajne prežúval nazbierané maliny... Bolo mu to skrátka jedno. Keď Daniel dojedol posledný špekáčik horkosti, povstal, a zhrbený, no s hrdosťou v hlase mu povedal:

,,Marián, dal si prednosť vlasom toho dedinského paka. My dvaja sme skončili !"

Po týchto slovách sa Daniel otočil, a (niekto by povedal, že so slzou v oku, no po desiatich plastikách očných vakov sú slzné kanáliky dokonale suché) ráznym krokom odišiel. Nechal za sebou svojho bývalého priateľa, ktorý dal prednosť miestnemu dedinskému machovi, ktorý predáva podprsenky... Vlastne, najskôr ich strhne z tupých pokecových pipiek, ktoré mu naletia, a až následne ich zaradí do predaja... Košíky radí vždy od najväčšieho (tých má najviac) po najmenší (taký ešte nezískal).

Daniel nasadol na odparkovanú trojkolku a rýchlym šľapotom sa vzďaľoval od toho miesta hanby. Srdce mu búšilo zlobou a mrelo smútkom, no cesta späť neprichádzala do úvahy. Ako by toho nebolo dosť, pár metrov od Bosveltovej nemocnice ho zastavila dialničná kontrola. Pravá odrazka na trojkolke sa mu neblišťala tak ako by mala, a za trest musel urobiť dvanásť kotrmelcov... Tento trest bol preňho vlastne vykúpením, pretože jeho telo potrebovalo posilňovňu ako gainer... Kedysi tam chodil s Mariánom, a spolu sa smiali pri štrikovaní a lúštení krížoviek. Teraz však posilňovňu nenavštívi. Nebude sa smiať na steroidových telách a spotených penisoch... Nezakúsi silu energetickej tyčinky... Už sa nikdy nepohorší nad tým šantením v sprchách... Koniec priateľstva znamená definitívne prerušenie namáhania svalových väzív... Už nikdy viac...

Daniel zoskočil z trojkolky a pozrel sa na šíru lúku... Všetky kravy, ovce, včeličky aj pubertiaci boli spolu a šírili medzi sebou lásku... Daniel si až vtedy uvedomil silu priateľstva, a to, že dobrého kamaráta mu nič nenahradí... So zármutkom v srdci a s vedomím, že Marián sa nikdy nevráti, sa Daniel posledný raz obzrel za sídliskom Vlásová. Vybral si nožnice na strihanie dredov, a plnou silou sa prebodol...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?